CONGENITAL ANOMALIES sú z Prahy, vokalistu majú zo Slovenska a v tejto zostave ukazujú, že toto česko-slovenské teritórium k smerovaniu svetového metalu prispelo dokopy možno jedenapolkrát, ale ak sa pozrieme konkrétne na death metal, krok so svetom chytilo už v 1. polovici 90. rokov. Pokiaľ ide o najextrémnejšiu formu kovového žánru, „veľkú“ kapelu sme svetu vlastne nikdy nedodali, je však x mien, ktoré vonku zhodnotili pozitívne aspoň z nahrávok, ale aj naživo, ak niekto veci mohol obetovať až toľko, aby na pravidelnejšej báze vyrážal za hranice.

V súčasnosti už niekoľko rokov v brutálnom death metale na jednej strane vládne jeho technické podanie, na strane druhej zase valcuje slam BDM. Znie to možno až tak menej príčetne, ale celkom to vyzerá, že je z neho v rámci extrémneho smrtiaceho undergroundu mainstreamová záležitosť, okolo celého sveta sa slammingu chytajú zástupy kapiel, niektoré lepšie, iné tuctovo, klišéovito a bez invencie, na kosť orezaný základ subžánru, typizované obaly a logá, poznáte to. U nás sa s týmito spolkami zatiaľ vrece výraznejšie neroztrhlo, pár pojmov však už máme.

CONGENITAL ANOMALIES, fungujúci siedmy rok, medzi ne určite patria. Ich debutový album z roku 2014 bol v podstate typickou ukážkou slam BDM, spomedzi mnohých iných nevyčnievajúci vyše polhodinový príval zhubnej brutality s viacerými sľubnými nápadmi, dobrým vokálom a celkovým potenciálom, ktorý do priemeru ťahali „tenké“ či ploché gitary a veľmi umelý zvuk programovaných bicích. Nie sú ľudia, treba sa zariadiť kadejako, ale toto bola jedna z vecí, ktorá priam volala po zlepšení. Na prvý album prijateľné, žiadny trapas, ale zaujal hlavne síce klišé slamu ctiaci, avšak zaujímavým „barbarským“ grafickým štýlom stvárnený námet na obale.

Od debutu som ich stihol vidieť a počuť naživo, bolo to presvedčivé, skupina sa zo zostavou limitovaných možností snažila dostať čo najviac a na koncerte im do kariet hral aj oveľa hutnejší zvuk než aký mali na albume. Dve skladby na spoločnom CD so STILLBIRTH, DISFIGUREMENT OF FLESH a NEPHRECTOMY naznačili, že pár vecí bude do budúcna iných, lepších, a s druhým albumom „Misconception“, vydaným v marci u NTEY, sa tieto predtuchy naplnili. Novinka predstavuje minimálne o triedu vyspelejšiu, takpovediac „hotovú“ skupinu, ktorá sa vďaka vývoju po každej stránke vyšvihla do veľmi dobrého žánrového nadpriemeru. Tomu napomohol hlavne oveľa hutnejší, valivý zvuk, plné gitary a bicie naprogramované tak, že len niekto so sluchom na hranici absolútna si všimne absenciu živého bubeníka v zostave. Veľké plus.

Hudobne sú CA takisto o kus ďalej, po kompozičnej stránke sú nové skladby rozhodne viac vygradované, energické, skôr priamočiaro brutálne a nenudia. Na ťažké základné gitarové linky sa napájajú zaujímavé vyhrávky a mnohé chytľavé momenty. V zásade tu ide o riffy z učebnice BDM, sú však veľmi dobre skombinované, skladbám dodávajú ťah v rýchlych a naklepaných momentoch, ktoré na „Misconception“ mierne prevažujú, a starajú sa o to, aby sa poslucháč nenudil ani pri pre žáner povinných „hojdačkách“. Aj tam, kde brutal death pražskej štvorky nemilosrdne dupe, vie zaujať šťavnatými riffmi. Možno by nebolo zlé pustiť občas viac k slovu basgitaru, takto sa trochu stráca, ale možno nabudúce.

Dobre urobené sú aj vokály, Jaro sa nedrží len predpisových growlov a výleviek, púšťa z reťaze viacero ďalších polôh, osobitne vydarená je hlavne zlovestná stredná, ale aj klasická deathmetalová hĺbka. Po hudobnej stránke naozaj dobré a zaujme aj booklet, síce viac-menej počítačová „moderna“, ale vzdialená prvoplánovým „šokantným“ krvavým námetom. Skôr monochromatické vnútro vyzerá takisto dobre, len mohlo byť viac strán, nie iba štyri, ak si totiž chcete prečítať texty, tu na to môžete zabudnúť. Celkový dojem je zhruba taký, že s týmto kusom brutality, pri ktorom sa vám spomedzi vzorov vynoria povedzme DEVOURMENT, ale aj DYING FETUS a to celé dopĺňa príjemná dávka vlastnej invencie, môžu byť jeho tvorcovia spokojní. Z hľadiska „evolúcie“ sú CONGENITAL ANOMALIES podobný prípad ako ich krajania EPICARDIECTOMY, prvý album výraznejšie dojmy nezanechal, druhý už z bahna tuctového priemeru vyliezol.